ivonn

rozumiem ti-no nepomôžem-je to v tvojich rukách-prestat žit v zbytočných mukách..ja-i kolo mna iní-žijeme v neslobode-bo nevieme minulost a tažkosti pustit k vode..verím-že to časom zvládneš-a neostaneš nadne..pekný den..

zvyknem si v hlave preberať čo bolo čo je z času na čas aj čo bude.. neviem ako intenzívne je to u teba.. (u mňa to nie je až také strašné, niekedy nezaškodí sa len tak ponoriť do myšlienok).. ale musím povedať že nikdy si z toho nerobím hlavu čo som povedal, urobil a pod.. neriešim čo by bolo keby som sa v tedy zachoval inak.. to imho nemá význam čo bolo bolo tak to malo byť, vtedy soms a tak rozhodol a bolo to správne.. načo sa vracať k starému nemá to význam.. Proste keď sa rozhodnem, stojím si za tým, to odporúčam aj tebe ;) Nerieš čo by bolo keby.. Možno ešte nahodím takú jendu myšlienku, celkom haluz na zamyslenie, keď sa niekedy budeš nudiť. Tzv Butterfly Effect, ako sa niekedy celá životná cesta odvíja od určitých banálnych maličkostí na prvý pohľad nepodstatných.. ja mám takých strašne veľa, uvediem príklad z vlastného života: keby som si pred 8 rokmi nekúpil jednu knihu (ani nie moc hrubú) neštudoval by som to čo šom doštudoval, nepracoval by som tam kde pracujem.. nepoznal by som ľudí ktorých poznám, zrejme by som neobjavil silnú záľubu v cestovaní a mnoho iného...ku každému viedlo toho samozrejme oveľa než tá kniha, ale nebiť jej nebolo by to, nebiť iných rozhodnutý pred tým tak by som si ju vôbec nekupoval no a kto ho vie kde by som skončil :).. toto je strašná haluz (teda aspoň mne to tak prišlo) sa nad tým zamyslieť, aké drobnosti v živote zmenili tvoju životnú cestu a posunuli ťa tam kde si teraz, príjemné lovenie v pamäti ;)

za všetkým, čo bolo, len niektoré veci ma mrzia vo vzťahu k blízkym ľuďom, ktorí už zosnuli. Ale zase mohlo to byť aj všetko horšie, vravím si. A nakoniec aj tak sa stretneme, verím.

Pamp, to je úžasné, čo jedna kniha urobila! Nejdem sa pýtať, ktorá, aj keď ma pokúša. U mňa vždy bola kombinácia kníh. Vivat spisovatelia. Aj spisovateľky

"programovanie procesorov s jadrom 8051" :D viem že si asi čakala niečo hlboké, zmysluplné :). Ale teraz už nečítam len také blbosti a prichádzam aj na krásy netechnickej literatúry (i keď trocha neskôr ale lepšie ako nikdy :)) Takže na prečítanie ti ju radšej odporúčať nebudem :P.. K pôvodnej myšlienke ja mám osobne takú zásadu dobre si premyslieť než niečo spravím, no a potom si za tým stáť a rozhodne to neľutovať.. (možno by to nebolo zlé rozšíriť aj na to než niečo poviem :P) Treba konať tak aby sa nebolo za čo hanbiť a čo lutovať IMHO. ;)

programovanie takých procesorov s tým jadrom môže byť veľmi zásadné, môže to niekoho naviesť až k metaforám o zmysle života.
A iného dovedie zasa leporelo Zatúlané húsa od Márie Rázusovej-Martákovej. Včera som ho mala v ruke a je také krásne
Škoda že je len z knižnice a nie moje

Ty sa riadiš zásadou čo na srdci to na jazyku ? Či na jazyku niekedy aj viac ?

Pre srandu som si tú publikáciu našiel, náhodne otvoril, prepíšem ti tu jeden odstavec (či tam náhodou objavíš zmysel života):"
Inštrukcia CJNE porovná hodnotu dát daných parametrom operandu s hodnotou údajov cieľa operandu. Paramterom operandu sú priame údaje alebo priama dátová adresa. Cieľom operandu sú dáta v pamäťovom priestore IDATA dané hodnotou registra @Rr, zásobníka alebo hodnota registra Rr. Pri nerovnosti paramterov a cieľa operandov inštrukcia vykoná skok na adresu danú parametrom CPOS. { CJNE @Rr,#data,cpos }"
Teraz si plne viem predstaviť aký máš výraz keď si to dočítala, ja som mal rovnaký keď som prvý krát čítal :D Ale nenechal som sa odradiť. Väčšinou sa mi v živote dostávali do rúk veci o ktorých som nemal poňatia, nuž a neostávalo iné než tvrdá práca a samoštúdium (základom je chcieť, potom pojem nemožné neexistuje ;) ) Takže myslím že týmto malým úryvkom som ťa presvedčil o tom že zmysel života tam nenájdeš (max. tak ako fungujú mobily, TV, PC.. a v podstate všetka elektronika ktorá nás momentálne obklopuje a niektorý si život bez nej už ani len nevedia predstaviť ;) by si možno ani neverila koľko miliónov krát sa vykonala inštrukcia CJNE než som napísal tento príspevok :) )
ale s5 k normálnej debate no čo na srdci, proste čo ma prvé napadne väčšinou hneď aj poviem. Možno je to aj tým že ja sa nedokážem uraziť takmer na nič. Nejako podvedome preto možno predpokladám že rovnako sú na tom aj ostatný :) Nemyslíš že je lepšie povedať svoje na rovinu (zasa v rozumnej miere samozrejme, niekedy sa niečo fakt nehodí) ako sa len nejako pretvarovať?

úryvok, aby sa z toho dali vyvodiť metafory o zmysle života, to sa bude dať až po prečítaní knihy do konca. Prípadne sa nebude dať :)
Ja by som sem rada prepísal kus zo Zatúlaného húsaťa, ale neviem z toho nič naspamäť :%
Báseň je ale aj na webe :)
http://www.comp-press-data.hu/Portal/Archives/LUNO/2007/Ln21/l08.pdf