Prišiel apríl - bláznivý mesiac a s ním aj blížiaci sa koniec letného semestra. A to som si myslela, že ten zimný vôbec nezvládnem a teraz si myslím to isté o letnom. Vždy si všetko nechávam na poslednú chvíľu. A o učení ani nehovorím. Márne som si nahovárala, že tento rok to bude iné. Stále je to to isté, opakuje sa to ako hodinky. Prídem domov zo školy, sadnem si pri telku, idem niekam von alebo začnem robiť kopu iných vecí... všetko možné okrem učenia. Ale načo sa vlastne učiť počas semestra? Veď toho nie je až tak veľa. Pár prednášok, o ktorých si myslím "ále veď to nie nie je" a s pocitom, že to nejako dopadne na všetko kašlem. Lenže teraz prišla tá chvíľa kedy to mám hravo zvládnuť. Inak toho ani nie je veľa, lenže človek akosi stráca chuť a práve vtedy keď sa mám začať konečne učiť, chcem ísť von, chcem si prečítať dobrú knihu alebo pozrieť dobrý film. Nie vtedy, keď mám na to dostatok času ale ja to chcem teraz... keď nemôžem.
Vravím si, dnes určite začnem. Po rannom vstávaní, raňajkách, čaji a iných každodenných záležitostiach... beriem do ruky knihu, prednášky a skriptá no ten pocti chuti do učenia vyprchá v tom momente, kedy začnem čítať prvé riadky a pokúšam sa dostať do hlavy tie primitívne jednoduché informácie. Zrazu si spomeniem, že na stole leží nedočítaný časopis. Vstanem z postele, na ktorej som sa pohodlne usadila s veľavýznamným plánom: Učiť sa. Zaujímavé články. Premýšľam, prečo sa mi takto isto nechce čítať aj moje poznámky? Písmená sú rovnaké, stačí si to len prečítať... Ale nejde to. A tak čítam ďalej a ďalej a vnútri cítim, že už je čas zatvoriť časopis a pokračovať :(
A takto to ide deň za dňom... Stále sa mi nechce, stále niečo odkladám. A potom príde deň pred skúškou a vtedy som plná elánu a v strese. Neviem čím to je, ale som asi typ človeka, ktorý sa vie najlepšie a najrýchlejšie naučiť v strese a to aj večer pred skúškou som schopná naučiť sa to čo iný za týždeň.
Hľadám na internet typy a rady pre rýchle a efektívne učenie. Akonáhle prídem na niečo, podelím sa s vami, pretože možno aj vy máte (najmä študenti) podobný problém ako ja. Vlastne som sa ešte na škole s nikým nestretla, kto by takýto problém nemal. No musím uznať, že počas návštevy kurzu z Nemčiny som sa stretla s ľuďmi, dospelými ľuďmi, ktorý mali ozajstný záujem vedieť hovoriť nemecky. Samozrejme, nič nie je v dnešnej dobe zadarmo. A aby som nikomu nekrivdila, sú ľudia, ktorí to myslia vážne a ktorí sú schopní dôjsť až do cieľa. A moji kolegovia z kurzu nemčiny takí boli. Majú môj obdiv a aj všetci tí, čo majú pevnú vôľu, ktorá mne chýba.
Hurá do učenia... :/
skúškové...
16.04.2010 13:24:19
A je to tu. Už zasa.
Komentáre
joj milá moja,
Dospeláci už vedia, že ked chú pracovať tam, kde sú, musia preto i niečo urobiť. Preto nefrflú, učia sa a poctivo si všetko plnia. Neviem, čo študuješ, ale stavím 100: 1, že sa budeš ešte niekoľkokrát vzdelávať, aspoň po školeniach, bez ktorých to na žiadnom pracovisku nejde